|
 |
Desaťročia dokazujú trvácnosť materiálu
Jedna pozoruhodná a neobyčajne pekná budova v Rakúsku, po 10 rokoch svojej prevádzky, zmenila svoje pôvodné kompletné vonkajšie opláštenie do materiálu RHEINZINK. Uvedené rozhodnutie čas preveruje už vyše 20 rokov.
Táto budova v architektonických kruhoch svetovoznáma ako „viacúčelová sála školských sestier“ bola naprojektovaná v Grazi v roku 1977 z torkrétovaného betónu. K neobyčajnej forme budovy hovorí jej architekt Prof. Domenig: „ Vo všeobecných pravidlách architektúry sa pomenúvava ako viacúčelovo použiteľná budova, ktorá má má mať nutne neutrálny obal, príp. neutrálnu vizáž. Pri navrhovaní bol záujem vytvoriť dôsledný pokus o špeciálne zhmotnené, úmyselné a osobitne formované telo, priestor, bez toho aby sa jeho želané rôznorodé využitie obmedzovalo.“
Toto odvážne stavebné dielo bolo naprojektované najprv zo spomenutého torkrétovaného betónu, ktoré ale po 10 rokoch prevádzky nebolo funkčné. Na starších záberoch možno vidieť hladkú, bielu budovu, potom na novších snímkach po opláštení je citeľné, ako RHEINZINK zvýrazňuje členitú formu stavebného korpusu a obohacuje ho jeho typickým meniacim sa leskom. Geniálna stavba od prof. Domeniga, pripominajúca biologické telo, dostala po 10 rokoch svojho užívania svoju konečnú tvár, ktorá v jej vlastnej životnosti zvýrazňuje harmóniu stavebného diela. Sestra Mária Magdaléna informuje, že návštevnícky boom z celého sveta neprestal, už dve desaťročia je táto stavba highlightom kvôli architektonickému záujmu návštevníkov Grazu. Už 20 rokov existuje RHEINZINK opláštenie bez väčšej potreby starostlivosti, navyše sa ani opticky veľmi nezmenil a rovnomerná patina dodáva budove dôstojné vyžarovanie. Všetko v jednom je to budova, ktorá už desaťročie dokazuje, aká je estetická a funkčná, na ktorej nevidno známky času. Dva roky trvali práce na pokrytí 1 200 m2 plochy strechy. Na základe náročnosti strechy bolo nutné riešiť množstvo dôležitých uzlových bodov, ktorým bola venovaná zvláštna pozornosť. Dobre rozpoznateľné sú v pozdĺnom smere prebiehajúce dilatačné lišty a priečne dilatačné spoje, ktoré sú vždy riešené podľa strešného sklonu ako jednoduché ležaté drážky, alebo jednoduché ležaté drážky s prispájkovanou prídavnou drážkou. Tieto konštrukčné opatrena spoľahlivo zabezpečujú teplotnú roztiažnosť jednotlivých klampiarskych konštrukcií už viac ako 2 desaťročia. Bez dôsledného naplánovania každého klampiarskeho detailu na predmetnom tvarovo neobyčajnom objekte (úžľabie, nárožie, strešný hrebeň, dilatačné spoje atď.) by dochádzalo k poškodeniu materiálu v podobe trhlín a tým pádom k nefunkčnosti zastrešenia, či opláštenia.
Klampiarska práca firmy Pichler z Poellau sa tak stala výstavným objektom rakúskej klampiarskej zručnosti a súčasne kultúrnou hodnotou krajiny.
|
