Dlho pred objavením zinku ako kovu sa zinkové rudy používali spolu s meďou ako legovacia prísada pri výrobe mosadze a zinkové soli našli uplatnenie v oblasti medicíny. Mosadzné predmety sú známe už z 3. st. p. n. l. z Babylonu, Asýrie a z rokov 1400 až 1000 p. n. l. z Palestíny.

Dôkaz o prvom pridaní zinku do medi pochádza z 5 st. p. n. l. Na ostrove Rodos sa našiel ozdobný predmet, v ktorom sa potvrdzuje jeho prítomnosť. Aj keď sa zinok odvtedy používal napríklad pri výrobe mosadze, prešlo ešte veľa storočí, kým sa tento kov mohol identifikovať. Pojem „zinok“ sa etabloval až v 17. storočí so znovuobjavením tohto materiálu.

Pretože zinok sa v prírode nachádza výlučne v zlúčeninách, najskôr sa vyrábal z uhličitanu zinočnatého, soli zinku. Zinok bol vhodný predovšetkým na legovanie kovov, a preto sa najprv používal ako zložka pri výrobe mincí. Zinkové rudy sa síce používali od doby bronzovej, ale až omnoho neskôr sa zistilo, že ide o samostatný prvok, t. j. látku, ktorá sa ďalej nedá rozložiť. Zinok sa až do konca 18. storočia dovážal prevažne z Indie a bol veľmi drahý.

Úplné znenie článku o histórii zinku (niekdajšia výroba a využitie, dnešné výrobné procesy, výskyt a rezervy) si môžete prečítať v PDF formáte.